Fakty o slnečnom žiarení, ktoré ste zrejme netušili, no mali by ste poznať

Bezpečné opaľovanie, UV žiarenie, alergia na slnko? Čo by sme mali vedieť o slnečnom žiarení?

Slnečné žiarenie sa skladá z infračerveného žiarenia, ktoré vnímame ako teplo a dopadá na zemský povrch približne 55%.

40% tvorí viditeľné žiarenie, vďaka nemu máme denné svetlo.

Najnebezpečnejšie, ultrafialové žiarenie (UV) dopadá asi v 5%.

 

UV žiarenie je veľmi zradné, často si mylne myslíme, že pri zatiahnutej oblohe jeho lúče nedopadajú na zemský povrch. Omyl. Oproti jasnej oblohe je to až 80%!

 

Čo je to UV žiarenie a z čoho sa skladá?

Aby sme sa proti tomuto nebezpečnému žiareniu mohli dostatočne chrániť, mali by sme vedieť tieto dôležité fakty.

UV žiarenie tvoria elektromagnetické vlny, ktoré rozdeľujeme do troch zón.

UVA žiarenie: je pigmentotvorné a narúša kožné bunky, ktoré už nie sú schopné vytvárať dostatok elastínu a kolagénu, pružnosť kože sa stráca. Spôsobuje predčasné starnutie, vznik vrások, žltnutie a vysychanie pokožky. Zvyšuje tiež riziko kožnej rakoviny.

A nepravidelné pigmentové škvrny nie sú tiež to, po čom by sme túžili.

Hrozba UVA žiarenia je aj v tom, že na rozdiel od UVB žiarenia, lúče UVA čiastočne prenikajú aj textilom.

30% suchým a až 70% mokrým bavlneným tričkom.

Chránení nie sme ani za oknom auta, sklo prepúšťa tieto lúče tiež.

UVA je aj hlavnou zložkou trubíc v soláriach.

 

UVB žiarenie: slnko a oblaky UVB žiarenie takmer neprepúšťajú, no voda áno.

V koži po 6-12 hodinách vyvoláva začervenanie a po dvoch až troch dňoch spôsobí zhnednutie pokožky.

Vo veľkom množstve UVB poškodzuje tkanivá a jadrá zdravých buniek.

Najhorším následkom je nekontrolovateľné delenie buniek, ktorého výsledkom je kožný melanóm- najzhubnejšia forma rakoviny.

 

UVC žiarenie: tvoria ho najnebezpečnejšie lúče nenávratne poškodzujúce jadrá živých buniek, vrátane zraku. Tieto lúče na nás nedopadajú, takže väčšina z nás sa s nimi nestretne.

Iba pracovníci v niektorých oblastiach zdravotníctva, kde sa toto žiarenie používa na sterilizáciu.

 

Ako sa chrániť pred UV žiarením?

Ľudský organizmus má vlastné obranné mechanizmy ale musíme mu pomôcť aj my, tým že sa budeme chrániť opaľovacími prípravkami, odevom a nebudeme sa nadmerne vystavovať slnečnému žiareniu.

Aby sme si vedeli správne vybrať opaľovací prípravok, je dôležité poznať aký sme fototyp.

Fototyp 1

Svetlocitlivý

Má silný sklon k spáleniu, svetlé alebo ryšavé vlasy, bledú citlivú pokožku, po UV žiarení vždy sčervenie a nikdy nezhnedne.

Vlastná ochranná doba kože je 3-10 minút.

Fototyp 2

Severoeurópsky

Má stredný sklon k spáleniu, plavé vlasy, zväčša pehy, po opaľovaní sčervenie a zhnedne na krátky čas. Vlastná ochrana kože je 10-20 minút.

Fototyp 3

Stredoeurópsky

Má mierny sklon k spáleniu, tmavoplavé až hnedé vlasy, po UV žiarení jemne sčervenie a dobre zhnedne. Vlastná ochrana kože je 20-30 minút.

Fototyp 4

Juhoeurópsky

Má slabý sklon k spáleniu, hnedé až čierne vlasy, hnedastú až olivovo hnedú pokožku, po UV žiarení takmer nesčervenie, zhnedne ľahko, výrazne a na dlhší čas. Vlastná ochranná doba kože je 40 minút.

Detská pokožka

Má silný sklon s spáleniu, bez ohľadu na farbu vlasov a pokožky je vlastná ochranná doba kože iba 3-5 minút!!!

 

Skratka SPF

SPF= Sun Protective Factor, teda ochranný faktor, ktorý určuje účinnosť opaľovacieho prípravku.

Ľudia si niekedy mylne myslia, že označuje počet hodín bezpečného pobytu na slnku.

Hodnota SPF udáva, koľkokrát dlhšie sa môžeme opaľovať, keď použijeme opaľovací prípravok, oproti pokožke bez opaľovacieho prípravku.

Ak naša pokožka bez ochranného prípravku sčervená za 10 minút, prípravok s SPF 20 chráni našu kožu 20x10, teda 200 minút. Opaľovacím prípravkom sme predĺžili čas opaľovania bez následku spálenia.

Avšak, po uplynutí tejto doby nám nepomôže, ak sa natrieme znova.

Ak nechceme aby došlo k spáleniu, pomôže len odchod z priameho slnečného žiarenia.

 

Pri výbere opaľovacej kozmetiky dajte pozor, aby chránila pred UVA aj UVB žiarením.

Skratka PPD označuje, že prípravok chráni pred UVA žiarením. Natrieť by sme sa mali 30 minút pred pobytom na slnku!

 

Alergia na slnko

Slnečná alergia sa prejavuje vznikom červených fľakov a svrbiacich pľuzgierikov v oblastiach na krku, dekolte, ramenách a niekedy aj na končatinách a tvári.

Prvou pomocou je protisvrbivý lokálny prípravok (Fenistil) a niekoľko dní nechodiť na slnko.

Približne po týždni alergia ustúpi a pokožka si zvykne na slnko.

 

Pred dovolenkou je prospešné užívať výživové doplnky so selénom, zinkom a betakaroténom.

 

Pamätajme!

Bezpečné opaľovanie neexistuje, ale vhodnou opaľovacou kozmetikou môžeme znížiť riziko nežiaducich účinkov!